Narodila sa v roku 1956 v Košiciach, kde vyštudovala teoretickú kybernetiku. Spočiatku programátorka, počítačová grafička a manažérka, neskôr opatrovateľka v Rakúsku, dnes má malé vydavateľstvo, kde vydáva prevažne vlastnú tvorbu. Doteraz jej vyšlo deväť kníh. Jej prvé prózy patria do spoločenskej beletrie, pretože v nich spracovala témy ako sú spolupráca so Štátnou bezpečnosťou za bývalého režimu (Bejby sníva o mori, 2010), vplyv politiky na život bežných ľudí (Déjà vu, 2012), intolerancia voči inakosti (Shalom, 2013). O práci slovenských opatrovateliek napísala, čiastočne aj z vlastnej skúsenosti, román Sladký život opatrovateľky (vyd. 2011 a 2018). Najväčšej čitateľskej obľube sa tešia jej ostatné tri diela, ktoré patria do žánru historickej detektívky – Tajomstvo zlatého pokladu (vyd. 2016 a 2020), Čierna pani z Kežmarku (2019) a Biela pani levočská (2021). Je držiteľkou lokálneho ocenenia za prínos v oblasti kultúry a o jej detektívkach sa s uznaním vyslovujú aj slovenskí historici, najmä pre zodpovednú prácu s faktmi. „História bola odjakživa mojou záľubou, takže som sa v tomto žánri doslova našla. Okrem toho, písanie detektívky si vyžaduje postup podľa algoritmu – čo je mi tiež blízke,“ hovorí s úsmevom, na ktorý nezabúda ani pri riešení vrážd, lebo „aj omrvinka humoru činí každý náročný príbeh znesiteľnejším.“